Nepotrebuje Slovensko 20 miliónov € ročne?

Autor: Marcel Klimek | 21.9.2012 o 11:15 | (upravené 21.9.2012 o 11:37) Karma článku: 15,80 | Prečítané:  3047x

Asi 20 miliónov EUR ročne by mohla ušetriť verejná správa v SR, ak by mestá a obce presunuli z komerčných bánk do štátnej pokladnice viac ako 600 miliónov € pochádzajúcich najmä z podielových daní.  Tieto peniaze každoročne skončia ako výnos resp. zisk komerčných bánk.  Ak by účty miest a obcí boli v Štátnej pokladnici, o túto sumu by sa mohlo napríklad znížiť daňové zaťaženie občanov Slovenska. Vyjdú mestá a obce občanom v ústrety?

Pri analýze možných úspor a zároveň súčasnej neefektivity verejnej správy narazí každý záujemca na zaujímavý fakt. Kým štát, ale aj mestá a obce si požičiavajú za sadzby často okolo 4% (priemer nových úverov 3,25%), na účtoch miest a obcí v komečných bankách leží aktuálne 660 miliónov €. Takmer celá suma (90%) je uložená na neúročených alebo veľmi biedne úročených bežných účtoch (za sadzby okolo 0,20%). Tento úrokový rozdiel tzv. diferenciál v hodnote 3,05% zodpovedá približne 20 miliónov € ročne.

Je to podobné nehospodárne správanie, ako keď si v banke "A" požičiate spotrebný úver v hodnote 500 € za 4%, pričom v banke "B" máte bežný účet, na ktorom máte rovnakých 500 € úročených 0%. Má to logiku ? Nie. Teda ak nie ste finančný masochista resp. dobrovoľný sponzor komerčného bankového sektora. Ak by ste podobne postupovali v súkromnom sektore (napr. ako finančný riaditeľ stredne veľkého holdingu), zrejme by ste obratom prišli o svoje miesto. Vo verejnej správe to ale (takto) nefunguje. To čo platí pre ľavú ruku (štát), to pre pravú ruku (mestá a obce) zjavne neplatí. Schizofrénia alebo aj nehospodárnosť.

Verejná správa sa skladá z 2 zložiek - štátnej správy a samosprávy. Obe pritom majú obdobnú úlohu - efektívne spravovať naše dane a náš spoločný majetok a poskytovať nám dohodnuté služby. Kým ale jedna časť, štátna správa, sa s problémom úrokového diferenciálu vyrovnala jednoducho a bez problémov  - zákonom prikazujúcim štátnym inšitúciám viesť účty v Štátnej pokladnici (ŠP je de facto zúčtovacia „banka" štátu) - v samospráve straty z úrokového diferenciálu pretrvali a pretrvávajú.  ŠP je pritom pre mestá a obce otvorená a pár lastovičiek, teda miest a obcí, v nej svoje účty má. ŠP totiž má aj výhodu, ktorú komerčné banky neponúkajú - okrem spomenutej úspory pre verejné financie ponúka aj unikátnu ochranu pred exekúciami. O problémoch s exekúciami, občas aj s problematickými či nezákonnými, by viaceré mestá, napr. aj Banská či Považská Bystrica, vedeli písať. Často horzí úplné ochromenie fungovania mesta či obce, zastavenie mnohých verejných služieb obyvateľom. V čom je teda s presunom problém ?

Pri výmene názorov so združením miest a obcí (ZMOS) dokázala ŠP vyvrátiť všetky uvádzané argumenty ZMOS-u. Osobne ako makroekonóm vidím jeden vecný argument, hoci neuvádzaný ZMOS-om, aktuálne limitujúci presun vkladov miest do ŠP (nehovorím o „príručnej pokladničke" obce v najbližšej pobočke banky). Banky totiž zvyknú podmieňovať poskytnutie úverov tým, že mestá k nim presunú svoj platobný styk. Resp. občas mestám uvádzajú, že to zlepšuje ich bonitu. Umožňuje to bankám zarábať viac - nielen na samotnom úvere, ale aj na vkladoch a prevodných príkazoch - a tiež ľahšie vymáhať a inkasovať splátky úverov. S bonitou mesta ako klienta z pohľadu úverového rizika to ale nemá nič spoločné - iba s bonitou pohľadávky. Odhliadnuc od faktu, že takýto „bundling" (podmieňovanie poskytnutia jednej služby využitím inej služby - v tomto prípade podmieňovanie poskytnutia úveru využitím služieb platobného styku) je zo strany bánk na hrane súladu s platnými európskymi legislatívnymi snahami (pozri napr. proces „unbundlingu" v energetike), argument úplne padne pri porovnaní so štátom - ten si požičiava mnohonásobne viac, pričom platobný styk realizuje iba vo svojej „banke", teda ŠP.

Stačí teda v zákone rozšíriť takúto úpravu zo štátu na celú verejnú správu (teda aj mestá a obce) a problém by bol vyriešený. Akékoľvek podmienky tohoto druhu v úverových zmluvách by museli ustúpiť zákonu. A ušetrených 20 miliónov by si štát a komunálna sféra mohli spravodlivo rozdeliť (win-win deal pre obe strany) a najlepšie o túto sumu znížiť dane občanom.

Ako to teda je ? Nestojíme spoločne o 20 miliónov € ?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Náhorný Karabach chce byť veľmocou. Vďaka jeseterom

Chovajú jesetery a chcú sa stať kaviárovou mocnosťou. Zásah z frontovej línie prežili len statočné ryby.

DOMOV

Sťal dve hlavy chobotnice, ale na silných mužov Smeru si netrúfol

Mantinely vidno pri riaditeľoch nemocníc.

EKONOMIKA

Môžu vám zvýšiť cenu uprostred viazanosti, ako to urobilo UPC?

Aj keď človek podpíše viazanosť, nemá istotu, že ju aj dokončí.


Už ste čítali?