reklama

Nepotrebuje Slovensko 20 miliónov € ročne?

Asi 20 miliónov EUR ročne by mohla ušetriť verejná správa v SR, ak by mestá a obce presunuli z komerčných bánk do štátnej pokladnice viac ako 600 miliónov € pochádzajúcich najmä z podielových daní.  Tieto peniaze každoročne skončia ako výnos resp. zisk komerčných bánk.  Ak by účty miest a obcí boli v Štátnej pokladnici, o túto sumu by sa mohlo napríklad znížiť daňové zaťaženie občanov Slovenska. Vyjdú mestá a obce občanom v ústrety?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

Pri analýze možných úspor a zároveň súčasnej neefektivity verejnej správy narazí každý záujemca na zaujímavý fakt. Kým štát, ale aj mestá a obce si požičiavajú za sadzby často okolo 4% (priemer nových úverov 3,25%), na účtoch miest a obcí v komečných bankách leží aktuálne 660 miliónov €. Takmer celá suma (90%) je uložená na neúročených alebo veľmi biedne úročených bežných účtoch (za sadzby okolo 0,20%). Tento úrokový rozdiel tzv. diferenciál v hodnote 3,05% zodpovedá približne 20 miliónov € ročne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je to podobné nehospodárne správanie, ako keď si v banke "A" požičiate spotrebný úver v hodnote 500 € za 4%, pričom v banke "B" máte bežný účet, na ktorom máte rovnakých 500 € úročených 0%. Má to logiku ? Nie. Teda ak nie ste finančný masochista resp. dobrovoľný sponzor komerčného bankového sektora. Ak by ste podobne postupovali v súkromnom sektore (napr. ako finančný riaditeľ stredne veľkého holdingu), zrejme by ste obratom prišli o svoje miesto. Vo verejnej správe to ale (takto) nefunguje. To čo platí pre ľavú ruku (štát), to pre pravú ruku (mestá a obce) zjavne neplatí. Schizofrénia alebo aj nehospodárnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Verejná správa sa skladá z 2 zložiek - štátnej správy a samosprávy. Obe pritom majú obdobnú úlohu - efektívne spravovať naše dane a náš spoločný majetok a poskytovať nám dohodnuté služby. Kým ale jedna časť, štátna správa, sa s problémom úrokového diferenciálu vyrovnala jednoducho a bez problémov - zákonom prikazujúcim štátnym inšitúciám viesť účty v Štátnej pokladnici (ŠP je de facto zúčtovacia „banka" štátu) - v samospráve straty z úrokového diferenciálu pretrvali a pretrvávajú. ŠP je pritom pre mestá a obce otvorená a pár lastovičiek, teda miest a obcí, v nej svoje účty má. ŠP totiž má aj výhodu, ktorú komerčné banky neponúkajú - okrem spomenutej úspory pre verejné financie ponúka aj unikátnu ochranu pred exekúciami. O problémoch s exekúciami, občas aj s problematickými či nezákonnými, by viaceré mestá, napr. aj Banská či Považská Bystrica, vedeli písať. Často horzí úplné ochromenie fungovania mesta či obce, zastavenie mnohých verejných služieb obyvateľom. V čom je teda s presunom problém ?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri výmene názorov so združením miest a obcí (ZMOS) dokázala ŠP vyvrátiť všetky uvádzané argumenty ZMOS-u. Osobne ako makroekonóm vidím jeden vecný argument, hoci neuvádzaný ZMOS-om, aktuálne limitujúci presun vkladov miest do ŠP (nehovorím o „príručnej pokladničke" obce v najbližšej pobočke banky). Banky totiž zvyknú podmieňovať poskytnutie úverov tým, že mestá k nim presunú svoj platobný styk. Resp. občas mestám uvádzajú, že to zlepšuje ich bonitu. Umožňuje to bankám zarábať viac - nielen na samotnom úvere, ale aj na vkladoch a prevodných príkazoch - a tiež ľahšie vymáhať a inkasovať splátky úverov. S bonitou mesta ako klienta z pohľadu úverového rizika to ale nemá nič spoločné - iba s bonitou pohľadávky. Odhliadnuc od faktu, že takýto „bundling" (podmieňovanie poskytnutia jednej služby využitím inej služby - v tomto prípade podmieňovanie poskytnutia úveru využitím služieb platobného styku) je zo strany bánk na hrane súladu s platnými európskymi legislatívnymi snahami (pozri napr. proces „unbundlingu" v energetike), argument úplne padne pri porovnaní so štátom - ten si požičiava mnohonásobne viac, pričom platobný styk realizuje iba vo svojej „banke", teda ŠP.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stačí teda v zákone rozšíriť takúto úpravu zo štátu na celú verejnú správu (teda aj mestá a obce) a problém by bol vyriešený. Akékoľvek podmienky tohoto druhu v úverových zmluvách by museli ustúpiť zákonu. A ušetrených 20 miliónov by si štát a komunálna sféra mohli spravodlivo rozdeliť (win-win deal pre obe strany) a najlepšie o túto sumu znížiť dane občanom.

Ako to teda je ? Nestojíme spoločne o 20 miliónov € ?

Marcel Klimek

Marcel Klimek

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  39x

Makroekonóm, bankár, podpredseda hnutia NOVA Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu