Fico, Fleetpay, Fiľo (?) – o predraženom mýtnom kšefte II.

Autor: Marcel Klimek | 4.3.2014 o 15:51 | (upravené 4.3.2014 o 16:00) Karma článku: 16,74 | Prečítané:  6468x

Keď sa stretne veľa „F" na jednom mieste, dôsledky môžu byť „F"atálne. Práve dnes totiž oznámili autodopravcovia, že pre predražené mýto vstupujú po 4 rokoch opäť do štrajku. A fatálnym dôvodom predraženia mýta je  - okrem škandalózneho tendra na elektronické mýto (o ktorom som písal v predchádzajúcom blogu) - aj menej známy "kšeftík" za 143 miliónov €, ktorý nespravodlivo zostal v jeho tieni. O čo išlo? Za prvej Ficovej vlády sa bez akejkoľvek transparentnej súťaže dostala k 143-miliónovej zakázke od štátu spoločnosť Fleetpay a.s. - neznáma firma s neznámym pozadím (a personálne údajne blízka ružomberskému podnikateľovi M. Fiľovi). Predmetom zákazky bolo „zabezpečenie platieb, platobného styku, zúčtovania platobných transakcií, prevádzku autorizačného centra pre karty a služieb POS terminálov". Preložené do ľudskej reči: išlo o systém platobných kariet a terminálov pre platcov elektronického mýta.

Porovnateľný systém ponúkajú aj banky, ktoré si za každú platbu kartou inkasujú 0,75% - 1,7% z realizovanej platby. A prevádzkuje ho skoro každý obchodník sám - takmer pri každej pokladni nájdete aj malý (POS) terminál, ktorý Vám omožňuje platiť kartou. Napr. český prevádzkovateľ mýta má v otázke medzičlánku na zabezpečenie platieb jasno: „V Česku neexistuje takýto sprostredkovateľ, pretože je nadbytočný. Táto úloha je úplne na dodávateľovi riešenia elektronického  mýta," povedal hovorca Myto CZ.

Prvá Ficova vláda si však, tak ako pri samotnom mýtnom tendri, aj tu vybrala tú drahšiu možnosť. Platobný systém zverila do rúk nováčikovi na trhu, ktorý vznikol 8.9.2009, a teda len krátko pred zadaním zákazky (začiatkom 2010). A akú výšku poplatku si táto neznáma akciovka nastavila za platby? Šesťnásobok bežnej bankovej sadzby, približne 5%. Svedčí o tom jednoduché porovnanie sumy, ktorú autodopravcovia za mýto zaplatili (150 miliónov) a výnosov, ktoré Fleetpay a.s. (7 miliónov) vykazuje.

Inými slovami: ak by štát zabezpečoval platobný styk sám s pomocou platobného systému ktorejkoľvek banky, do jeho rozpočtu by ročne pribudlo o niekoľko miliónov € viac. Vďaka rozhodnutiu Ficových ľudí tieto peniaze končia na účtoch Fleetpayu. Predraženej firmy, ktorá sa k zákazke dostala bez verejnej súťaže. Proti tomuto podivnému biznisu namietala aj Európska komisia. A čo urobila Ficova vláda? V októbri 2013 vypísala "transparentnú" súťaž s podmienkami akoby šitými na Fleetpay a.s. Tu je výber z mnohých:

1. Predpokladaná hodnota zakázky: 135,5 milióna € za 8-13 rokov.

135 mil. za 13 rokov je 10 mil. ročne. Nech je mýtne inkaso hneď 200 mil. € ročne (hoci plán na tento rok je len 158 mil.) znamená to 5% poplatok za platbu. V ktorých bankách resp. inštitúciách (okrem Fleetpay) dali Ficovým obstarávateľom takúto referenciu na poplatok za zúčtovanie platby ? Lebo mne v rôznych dali ca 0,75%. Alebo tu niekto forsíruje 6-násobné predraženie ?

2. Finančná spôsobilosť: prehľad o celkovom obrate za posledné 3 hospodárske roky 2010, 11 a 12 spolu min. 15 milónov €.

Podľa zákona možno žiadať za jeden rok obrat vo výške predpokladaného ročného plnenia, teda pri troch rokoch 30 mil. €. Pri takej veľkej zákazke by to bolo viac ako žiadúce a splnila by to hociktorá banka. Tak prečo práve 15 milónov € ? Hádam nie preto, že Fleetpay dosiahol 20 mil. € spolu presne za tieto 3 roky a tvrdšie kritérium by nesplnil ?

3. Technická spôsobilosť: Zoznam služieb za roky 2010-12, ktorým preukáže, že realizoval minimálne 1 zakázku / projekt rovnakého resp. obdobného charakteru v dĺžke trvania min. 2 roky a v minimálnom objeme 100 milónov € ročne.

Takýto projekt žiaden rozumný súkromný subjekt nerealizoval, banky si na prevádzkovanie terminálov nenajímajú tretie osoby, nemá to zmysel. NDS by stačilo, podobne ako v Českej republike,  nakúpiť POS terminály a zúčtovanie kariet vykonávať priamo bez sprostredkovateľa, s pomocu bánk, ktoré majú potvrdenie na realizáciu platobného styku priamo od najvyššej inštancie - Národnej  banky Slovenska. A keď už, prečo je napr. dôležité mať len 1 zakázku na 100 mil.€? Veď banky realizujú platobný styk v miliardách €, a pre stovky až tisíce klientov už dlhé desaťročia.

4. Technická spôsobilosť - počas požadovanej doby realizácie zákazky/projektu zabepečenie výberu finančných prostriedkov prostredníctvom palivových kariet minimálne 5 vydavateľov palivových kariet tak v režime predplatenia, ako aj v režime následného platenia

Prečo by sa platby palivovými kartami mali líšiť od platieb bankovými kartami a prečo práve 5 vydavateľov ? Veď POS terminálu je jedno, kto kartu vydal. Verejnému obstarávateľovi môže byť úplne jedno, či palivová karta je "v režime predplatenia, alebo v režime následného platenia" dôležité je, či mu vydavateľ karty sumu preplatí. A to už vôbec nehovorím o fakte, že slovenská legislatíva nikde neuvádza, čo je to palivová karta. Ide totiž iba o obchodnícky terminus technicus, pod ktorý možno zahrnúť čokoľvek. V jej podstate ale ide o platobnú kartu.

5.     Technická spôsobilosť - realizovaná zákazka/projekt zahŕňala službu duálnej realizácie platieb prostredníctvom palivovej a bankovej karty na jednom EFT POS termináli.

Uvedená podmienka zjavne znamená, že ide o realizáciu platobného styku na existujúcich POS termináloch pre bankové karty. Najneskôr v tomto okamihu sa de facto stráca akýkoľvek zmysel tohto obstarávania - čo vlastne bude dodávateľ robiť?

Jednej veci celkom nerozumiem. Spolumajiteľom SkyToll bola (je?) aj spoločnosť skupiny J&T Finance Group. SkyToll je spoločnosť, ktorá zabezpečuje prevádzku elektronického výberu mýta. J&T sama vlastní banku a evidentne jej musí byť známe, aké sú štandardné poplatky za platobný styk. Prečo sa neozvali, keď videli, že 5- až 6-násobne navýšený poplatok nemusí byť pre štát to najlepšie ?

Výsledkom dnes je, že aj po tejto "súťaži" zrejme naďalej „zabezpečí" platobný styk pre mýto spoločnosť Fleetpay. Ficovi ľudia teda úspešne napredujú v pôvodne Mečiarovom pláne tvorby slovenskej „kapitálotvornej vrsty". A v čase vrcholiacej finančnej krízy a kulminujúcej nezamestnanosti pomohli novozaloženej neznámej akciovke rozbehnúť úspešný biznis so 7 miliónovým ročným výnosom a z toho každoročným ziskom skoro 4 milióny €. Radosť podnikať na Slovensku - teda, ak viete ako na to - ale hlavne S KÝM.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?